Lišajníky a machy na stromoch – odstraňovať či nechať tak?

V teréne a na záhradkárskych fórach sa neraz stretávame s nevšednými radami na ostránenie machov a lišajníkov zo stromov. Je to problém? A ako s ním efektívne a pre strom bezpečne naložiť? Ak by mohli stromy hovoriť, čo by nám povedali na nové trendy – dezinfekcie, octové kúpele, savo, kartáče a drátenky a na vápenné nátery?

img 7557
img 6965

Čo sú vlastne lišajníky a machy na kôre?

Tu je najdôležitejší bod celej diskusie:

Lišajník nie je parazit. Je to symbióza huby a riasy (prípadne sinice). Nemá haustórie (sací aparát) – nepreniká do živého tkaniva stromu, živí sa len zo vzdušnej vlhkosti a prachu.

Lišajník na strome je ako nájomník na fasáde – sedí na nej, ale nepožiera múr.

Prítomnosť lišajníkov je indikátor, nie príčina:

  • Strom spomaľuje rast → kôra sa nemení → lišajník má čas usadiť sa
  • Strom je oslabený z iného dôvodu (pôda, korene, choroby) → lišajník je len symptóm

 

Machy sú podobné – epifytické, neparazitické, zadržiavajú vlhkosť (čo môže byť pri nadmernom množstve mierne problematické, ale nie kritické).

Kde sa tento „čistiaci trend" vzal?

Zanedbaný sad alebo strom pokrytý lišajníkmi si ľudia asociujú s príčinou úpadku, nie s dôsledkom. Takto sa tiež logicky ponúka prenesená logika z iných oblastí – ak čistíme fasády, prečo nie stromy? Veď všetko je krajšie, keď je to čisté. Odstránený prach z karosérie, odstránené lístie z trávnika, odstránený povlak z kôry stromov.

Svoje urobili aj bežné štandardizované postupy v JRD a štátnych sadoch počas komunistickej éry agrotechniky. Tie zahŕňali aj bielenie kmeňov stromov, ktoré sa ako zovšeobecnená dogma prenieslo aj do bežných záhrad, sadov, alejí a parkov. Rokmi sa táto folklórna záhradnícka tradícia odovzdávala generáciami ďalej až dodnes. A dnes v sfére neobmedzených informácií a sociálnych sietí sa to ako trend ďalej šíri a neobmedzene modifikuje.

Poďme sa na trend čistenia kôry pozrieť bližšie odborným pohľadom.

Čo spôsobí vapka, savo a oceľový kartáč?

Vapka (silný prúd vody) – v skutočnosti povrchovo zabije lišajník, s ním však aj ochranné vrstvy kôry a mikrobiálne spoločenstvo, ktoré má ochrannú funkciu.

Savo, ocot a iná dezinfekcia – Spôsobí chemické narušenie ochranného mikrospoločenstva, zmenu PH a ak sa naruší kôra a chemikálie presiaknu do hlbších vrstiev, je to ďalšia záťaž pre strom. Vsiaknutie do pôdy a do koreňového systému má jedovatý charakter a môže strom trvalo poškodiť, či dokonca zahubiť.

Oceľový kartáč – mechanicky naruší lišajník, ale nie všetky jeho časti a navyše spôsobí na strome mikrotrhliny, ktoré sa stanú vstupnou bránou pre patogény.

Agresívnym čistením kôry vytvoríte paradoxne práve tie podmienky, pred ktorými sa snažíte strom ochrániť. Oslabená prirodzená ochrana a poranená kôra ako vedľajší efekt budú mať za následok presne opačný efekt. Aj estetický, aj zdravotný.

img 6959
img 6960

A čo bielenie vápnom?

Toto je jediný postup z tejto skupiny, ktorý má svoje opodstatnenie. Jeho využitie nahrádza jutové zábaly či rákosové rohože na ochranu kôry mladých stromčekov pred praskaním v dôsledku teplotných výkyvov.

Mladé ovocné stromky s hladkou, tenkou kôrou v prvých 3–5 rokoch po vysadení

Ochrana pred mrazovými trhlinami (juho-juhozápadná strana kmeňa, náhle zmeny teplôt)

Ochrana pred slnečnými úpalmi kôry – hlavne jabloň, čerešňa

Nanáša sa len na kmeň a hlavné konáre, nie na celý strom

Používa sa riedke vápenné mlieko, nie hrubá farba

V prípade potreby je ešte užitočnejší prípravok Arbo-flex, ktorý kôru nielen chráni, ale aj sýti a oproti vápennému mlieku pôsobí mnohonásobne dlhodobejšie (7 a viac rokov).

Na staré stromy s hrubou brázdnatou kôrou – zbytočné (Aplikuje sa len vo výnimočných prípadoch náhlej zmeny okolia po výrube či kalamite alebo pri radikálnejšej redukcii koruny.) 

Ako ochrana pred lišajníkmi – neopodstatnené

Arboristi v tom majú jasno

  • „Špinavý strom” je informácia, nie iritácia. Lišajník vlastne hovorí, že vzduch okolo stromu je čistý – je to v podstate bioindikátor nízkého znečistenia.
  • Ak strom nevyzerá vitálne a je bohato pokrytý lišajníkmi, problém je inde:
  • v pôde (zhutnenie, zlé pH, zlá výživa)
  • v koreňoch (poranenie, záplava, sucho)
  • choroby dreva
  • prestarnutie
  • Aktívny manažment namiesto kozmetiky
  • Presvetlovací rez koruny → lepšia cirkulácia vzduchu → prirodzené obmedzenie machov
  • Úprava pôdy a výživa → väčšia vitalita → strom sám „prerastie“ problém
  • Mulčovanie koreňovej zóny → dlhodobé zdravie

Záver

Odstraňovanie lišajníkov a machov z kôry je záhradkárske placebo s reálnym potenciálom uškodiť. Vzniklo z nepochopenia vzťahu príčiny a následku a udržuje sa silou tradície.

Zdravý strom nepotrebuje kozmetiku. Potrebuje zdravú pôdu, správny rez a porozumenie.

To všetko a omnoho viac vieme dať u nás v Manažmente zelene.

Od jedného pňa po celý pozemok

Jednorazové kosenie, frézovanie pňov, štiepkovanie konárov aj pravidelná údržba. Ozvite sa nám a my to vyriešime za vás!